ŽIVOTNÝ ŠTÝL

Žijeme v dobe kedy sa veľa hovorí a píše o láske, no naše skutky dokazujú, že milovať vôbec nevieme o čom svedčia záplavy krvi na jatkách nielen ľudských, ale aj zvieracích. Hromovým hlasom vás volám k precitnutiu, vás všetkých, ktorí nepatríte k tým, ktorí výnimočnosťou svojho charakteru povzniesli sa nad mravné bahno úbohého, všedného davu. Človek bez lásky nechápe vesmírnu velebnosť, on veľké veci robí malými, všetko zovšedňuje, otravuje pesimizmom, zhoršuje život sebe aj iným; je dusiteľom života, priamym alebo nepriamym bezcitným jeho vivisektorom a obávaným nepriateľom všetkých jemu podriadených tvorov. „ Žijúce bytosti“ – Kto sú to? Hovorí sa že ľudia, a len ťažko k nim niekto pripočíta aj zvieratá. Človek príliš spyšnel, už nepozoruje prírodu v jej nepatrných záchvevoch, kde život začína. Človek sa bojí, aby neupadol na svojej cene priznaním, že on bol ešte divochom, keď mravec si už dômyselne staval svoje mravenisko… Odložme predsudky a pýchu, staňme sa nestrannými pozorovateľmi, ak sa toto stane, uvidíme všetky tvory v inom svetle, vycítime ich nežnú lásku, ktorou nás obklopujú, spoznáme ich dušu, vnikneme do tajomstva ich sŕdc, porozumieme ich reči a ich životu. Nestačí aby sme si hovorili, že sme ľudia, táto hlúposť musí prestať. Najskôr musíme dokázať, že sme ľuďmi skutočne, až potom sa môžeme starať o titul. Preto radšej nech mlčí domýšľavosť a hovoria naše skutky. My vieme, že ľudia majú byť ľudskými, ale nie sme takí. Ergo nie sme ešte celými ľuďmi, dokiaľ je v nás niečo zhrdzavené, chaotické a predpotopné. Naša spoločnosť je ešte z veľkej časti veľmi vzdialená od ľudskosti. Človek dnes považuje za prirodzené, ak odníma nižšiemu tvorovi radosti života, aby nimi radšej obohatil klamlivo radosti svoje. Vtáčika, ktorému je voľnosť prírody daná, zatvára do klietky ako do väzenia, krídla mu láme aby neuletel alebo ho zbavuje života, aby jeho perie slúžilo rozmarným ženám. Pôžitkárska kuchyňa sa neštíti zaživa stiahnuté zvieratá nakladať, aby mali lepšiu chuť, zver chytá do ôk, želiez a iných osídiel, bez toho, aby si pri tom neľudský lovec pomyslel, koľko bolesti zviera pretrpí. Človek v dnešnej dobe poväčšine nepozná lásku k prírode, dokáže iba mučiť a ničiť jej tvorov. Je najvyšší čas, aby sme sa ohradili voči tomuto spiatočníctvu a prebudili v ľuďoch driemajúcu ĽUDSKOSŤ.

KRISTOSLAV PŘÍMÝ

Ľudský pokrok kráča pomaly, ale isto. Dnes proti vegetariánstvu ako prirodzenej požiadavke ľudskosti, stoja zástupy protivníkov s rôznymi námietkami a posmeškami, ktorí sa snažia nahovoriť, že jesť mäso je potrebné, pretože dodáva telu silu a že bez neho to nejde. Najsmutnejšie pritom je, že existujú ľudia ktorí do sveta na plné hrdlo vykrikujú, že sú ochrancami zvierat, ale skutkami sa družia k davu, ktorý bojuje proti vegetariánstvu, najprirodzenejšej a najúčelnejšej ochrane zvierat vôbec. Z toho vidieť ako títo potuteľní ochrancovia majú málo citu k živým tvorom, rovnako ako všedný dav nechápajúceho ľudu. Zahalení do plášťa sebalásky, chytrácky povedia, že rastlina má tiež svoj život. Áno, ten kto hlbšie vnikol do tajomstva prírodných vied vie, že život presýti všetko, čo existuje. Aj rastlina dýcha, má mužské a ženské pohlavie…Matka príroda dobre vie, akému nebezpečenstvu je vystavená každá tráva, bylinka, rastlinstvo ako také, koľko bolesti by museli znášať, keby boli obdarené vedomím. No nie sú, preto tu odpadá sentimentálnosť a teda snaha zachovať rastline jej bezvedomý život na úkor vedomého života ľudí alebo zvierat. Zviera má vedomie, pociťuje radosť aj bolesť, myslí, usudzuje, skúma, vidí, počuje, čuchá, miluje aj nenávidí, podľa stupňa dokonalosti všetko tak, ako človek alebo dokonca ešte vo väčšej miere. Zabíjanie zvierat je činom človeka úplne nedôstojným. Príroda sama svojimi zákonmi prispieva k tomu, aby nechala vyhynúť tvorov, ktorých poslanie sa skončilo. Tak ako vyhynuli zvieratá predhistorické, vyhynú aj iné, ktoré ustúpia ďalším, dokonalejším. Jesť mäso nie je v žiadnom smere nutnosťou, naopak, je vecou protizákonnou, neprirodzenou, škodlivou a človeka nedôstojnou. Čím ľudskejšie ľudia so zvieratami zaobchádzajú, tým ľahšie mizne z ľudí zvieratskosť. Vegetariánstvo dáva jasné a pevné základy našej budúcnosti bez násilia a krviprelievania, má vyšší kultúrny cieľ akoby sa mnohí domnievali. Pokiaľ bude človek zabíjať zvieratá, dovtedy bude zabíjať aj ľudí. Preto kto chce aby boli ľudia oslobodení od vojen a vrážd, nech sa oslobodí od mäsožravosti. Ľudia takto žijúci by nesmerne zvýšili úroveň svojho myslenia. Celá zem stala by sa akýmsi rajom, pretože všetky podmienky k takémuto životu sú nám dané, ale zlí a tupí ľudia, zlodeji a vrahovia sa usilujú o to, aby ľudia zostali hlupákmi, aby žili hlúpo, aby ich mohli zotročovať a trápiť. Avšak človek rozumný zriekne sa svojich tyranov, nebude im viac otrokom a seba nebude ďalej viesť k záhube. Všetko čo ľudstvo ponižuje a ničí, pochádza z tuposti a nevedomosti, nie z vedomia, múdrosti a inteligencie. Vegetariánstvo neznamená iba cestu ku zdraviu, ale aj cestu k prosperite. Veď uvážte koľko polí, lúk, trávy, obilia, zemiakov zje dobytok, aby bol potom zabitý a ľuďmi zjedený. Jeden kus bravčového dobytka aby dosiahol váhu 100 kg, spotrebuje sedemkrát toľko potravy ako človek. Kvôli tomu, aby sa vyrobilo 100 kg mäsa, vyplytvá sa 700 kg zemiakov a obilia. Z toho je ich v mäse obsiahnutých iba 20% a aj tých 20% je to potrava toxická a jedovatá. Keby ľudia prestali jesť mäso, tieto plodiny zostali by ľuďom. Nebola by viac na zemi núdza, pretože zem plodí nadbytok. Všetci z vás, ktorí máte rozum a cit prosím a upozorňujem: odvráťte sa od tohto nezmyselného pôžitkárstva, ktoré síce spôsobuje telu rozkoš dnes, ale zajtra ho zamorí nevyliečiteľnou chorobou, utrpením a smrťou.

JAN DEDINA

Najdôležitejším dôvodom prečo nejesť mäso je závadnosť etická. Mäsová výživa je výživou krutou, spojenou s utrpením žijúcich bytostí. Od otrlosti k bolesti zvieraťa je iba krok k otrlosti k utrpeniu človeka. Krvavou, krutou výživou zjednáva sa ustavičný, ľahký mravný prechod k militarizmu a vojnám. Od vraždenia zvierat k vraždeniu ľudí je blízko ako od dverí k dverám. Vojak bude dovtedy, dokiaľ bude mäsiar – od krvavého stola vedia cesta priamo na krvavé pole. Dôsledkom našej výživy krutej k zvieratám nie je utrpenie ľudí len vo vojne, ale aj v mieri. Všetky útlaky a krivdy sociálne, politické, hospodárske, národnostné, dajú sa ľahko vysledovať práve odtiaľ.

GAMMA

Akým menom by ste označili vysoko postavenú bytosť, ktorá bez výzvy a výhod, bez akéhokoľvek svedomia a sústrasti, by deň za dňom k svojmu obveseleniu ľudstvo týrala a pritom čo najstarostlivejšie snažila by sa zachovať ho pri živote a rozmnožovať jeho druh tak, aby rástol počet obetí jej hnevu a ona si užívala rozkoš, ktorá je v pomere k bedačeniu ňou spôsobenému? Pýtam sa, aké ohavné meno by ste pre ňu našli? Pozrime sa na to nestranne – ČLOVEK je práve takouto bytosťou voči zvieratám.

SOAME JENYNS

Pýtaš sa ma prečo sa Pythagoras vyhýbal požívaniu mäsa? Ja sa ťa pýtam opačne – Akú odvahu mal asi človek, ktorý prvýkrát priložil k svojim ústam rozdrásané mäso, ktorý svojimi zubami rozdrvil kosti dokonávajúceho zvieraťa, ktorý si dal prinášať bezduché telá, mŕtvoly a do svojho žalúdka ukladal údy, ktoré krátko predtým ešte mečali, bučali, chodili a pozerali? Ako mohla jeho ruka vraziť železo do srdca bytosti cítiacej? Ako mohol jeho zrak zniesť vraždu? Ako sa mohol pozerať na porážku, odieranie a rozsekanie úbohého bezbranného zvieraťa? Ako mohol zniesť pohľad na cukajúce sa kusy mäsa? Čím to je, že nebol zhnusený, zachvátený hrôzou?

Asi si myslel, že prvýkrát zvíťazil nad prírodou a zasadol k tejto strašnej hostine. Nad tými, ktorí začali tieto kruté hody a nie nad tými, ktorí ich zanechávajú, máme dôvod sa pozastavovať. Kto vás ľudia ukrutní, núti prelievať krv? Pozrite aký nadbytok statkov vás obklopuje, koľko plodov vydáva zem, aké bohatstvo dáva pole. Ak zotrváte v tvrdení, že ste na požieranie svojich blížnych, bytostí z mäsa a krvi, cítiacich bytostí, uspôsobení, potlačte teda hrôzu a zabíjajte si ich sami, vlastnými rukami, bez nástrojov, bez noža. Rozdriapte ho svojimi pazúrmi, ako to robia levy alebo medvede, zahryznite toho vola a roztrhajte ho, zatnite svoje pazúry do jeho kože, zjedzte to jahňa zaživa, hltajte jeho údy ešte teplé, vypite mu krv aj dušu! Desíte sa? Netrúfate si pocítiť vo svojich zuboch cukajúce mäso? Úbohý človek, to zviera pri tebe zomiera dvakrát – mŕtve mäso sa ti hnusí, tvoje vnútornosti nemôžu tie jeho zniesť, aj keď ich pretvorili ohňom, varili, piekli, korenili a zmenili na nepoznanie. Musíš mať mäsiara, kuchára, ľudí, ktorí ťa ušetria hrôz zabíjania a priodejú mŕtve telá, aby zmysel chuti oklamaný týmto obalom, neodmietol, čo sa mu prieči, ale naopak, s chuťou pojedal mŕtvoly, na ktoré len pohľad by tvoje oko sotva znieslo.

PLUTARCH

Ukrutnosť k zvieratám je najvýznamnejšou neresťou nízkeho a nešľachetného národa. Keď toto spozorujeme, máme bezpečne znamenie nevzdelanosti, krutosti a hrubosti, ktorá žiadnym iným preukázateľným bohatstvom nemôže byť zmazaná. Surovosť k zvieratám nemôže existovať vedľa pravého vzdelania ani pravej múdrosti.

ALEXANDER VON HUMBOLT

Neverte tým, ktorí Vám sľubujú krasorečnením, aké reformy a rekonštrukcie štátneho a spoločenského života urobia. Verte tým, ktorí dávajú lásku všetkým okolo seba, ktorí sa obetujú, zapomínajúc sami na seba, ktorí sú v nemilosti u vysokých tohto sveta, ale zato v láske u zvierat. Tí prinesú obrodenie ľudskej spoločnosti.

MILOŠ SEIFERT

Bolo pre mňa ťažké pokračovať v jedení mäsa, keď som si prečítala úvahu, ktorú napísal dánsky kozmológ Martinus. Tu je citát: „Veľký rozdiel medzi mäsožravým zvieraťom a človekom pojedajúcim mäso je v tom, že požívanie mäsa je pre zviera nevyhnutnosťou, čo vôbec neplatí pre človeka. Práve preto existuje prikázanie – nezabiješ. Zabíjať iné bytosti, bez toho aby to bolo nutné, je diabolské jednanie, hlboko pod etickou úrovňou, ktorá prináleží vyšším formám. Takéto jednanie treba charakterizovať ako diabolské vedomie“. Nie je hádam človek, ktorý by sa po prečítaní týchto riadkov prekonal a vložil do úst čo i len kúsok mäsa.

LILIAN LUNDEBERGEROVÁ

Rada by som vedela, prečo sa od nás vegetariánov žiada motivácia pre naše vegetariánstvo. Ak sa rovnako spýtame ľudí, ktorí jedia mäso, nemajú obvykle nijakú premyslenú odpoveď. Mnohí si neuvedomujú dôsledky jedenia mäsa. Ľudia, ktorí jedia mäso sú vlastne kanibalmi. Náš proteínový imperializmus je naším príspevkom k hladu a podvýžive v rozvojových krajinách. Proteín, ktorí ľudia v týchto krajinách potrebujú, aby neumreli od hladu, ide totiž na výkrm zvierat určených na porážku vo „vyspelých“ štátoch. Málokto si je vedomý týchto skutočností, ale na druhej strane sú mnohí poučení a napriek tomu svojim pojedaním mäsa podporujú zabíjanie zvierat so všetkými dôsledkami. Nikdy sa nespoľahnem na politika, ktorý v jednej chvíli hovorí, že je solidárny s ľuďmi z rozvojových krajín a v ďalšom okamihu si strká do úst krvavý biftek.

EVA RAMSONIUSOVÁ

Časom nebude už človeka, ktorý by bol dosť krvilačný a bezcitný, aby usmrtil úbohé zviera, neškodné, nevinné, dôverujúce. Potom prestane mäsožrútstvo samo osebe. A tej krásnej dobe, aj keď ešte ďalekej, tomu veku, skutočne zlatému, tomu vrcholu vzdelanosti a mravnosti ľudskej, kedy s vraždením zvierat zmizne aj vraždenie ľudí, volám nadšene: Buď nám vítaná doba mieru, blaha a pokoja ľudského – ty nová jar v obrode človečenstva!

  1. SEZEMSKÝ

Termín vegetarián bol spopularizovaný Vegetariánskou spoločnosťou (Vegetarian Society)v roku 1847. Táto britská organizácia už vtedy propagovala priaznivé účinky vegetariánstva ako životného štýlu. Dnes má táto organizácia viac ako 8000 členov, vydáva časopisy, knihy, brožúry, vedie reštaurácie atď.

Všeobecne by sa dalo vegetariánstvo definovať ako odmietanie konzumácie mäsa a mäsových výrobkov, najčastejšie z dôvodov etických, zdravotných, environmentálnych, náboženských alebo sociálnych. Pri posudzovaní ekologických škôd spôsobených priemyslom živočíšnej výroby je treba myslieť najmä na náročnosť výroby živočíšnych bielkovín, ktorá je 10 krát väčšia ako pri výrobe rastlinných bielkovín. Asi 40% svetového zberu obilia je použité na výkrm zvierat. Polovica tohto množstva by stačila na nakŕmenie všetkých hladujúcich ľudí na celom svete. Hnoj, ktorý je produkovaný v obrovskom množstve v priemyselnom poľnohospodárstve, spôsobuje vysoké hladiny potenciálne karcinogénnych dusičnanov v pitnej vode a v zelenine. Živočíšna výroba vyžaduje veľké množstvo energetických a vodných zdrojov, vedie k odlesňovaniu, nadmernému spásaniu a nadmernému rybolovu. Riešením týchto problémov je práve vegetariánsky životný štýl. Pozitívne ekologické efekty dosiahnuté vegetariánstvom môžu byť navyše prehĺbené tým, že zabraňujú používaniu už spracovaných a balených potravín a dávajú prednosť sezónne dostupným a miestne dopestovaným biopotravinám. Nevegetariánska strava spotrebuje 2,9 krát viac vody, 2,5 krát viac primárnej energie, 13 krát viac hnojív a 1,4 krát viac pesticídov oproti vegetariánskej strave. Významným pozitívnym prvkom vegetariánstva je okrem spôsobu výživy aj celkový prístup k životu. Vegetariáni sú striedmejší a skromnejší nielen v strave, ale aj v životných nárokoch. Vegetariánstvo stojí v otvorenom odpore voči ideológii tvoriacej základy tzv. západného myslenia, jeho princípy vyzývajú jednotlivca k vytvoreniu nových etických hodnôt založených na súcite a spravodlivosti.

Každý máme obmedzené množstvo času a energie – čas zobratý aktívnou prácou na jednom probléme, redukuje čas dostupný pre problém iný. Ale nie je tu nič, čo by bránilo tým, ktorí venujú svoj čas a energiu riešeniu ľudských problémov, pridať sa k bojkotu poľnohospodárskych produktov, ktoré vznikli z krutosti agrobiznisu. Byť vegetariánom nestojí žiadny čas navyše oproti jedeniu mäsa zvierat….Keď nevegetariáni povedia „problémy ľudí ako prvé“, nemôžem sa ubrániť myšlienke: čo presne je tým, čo robia pre ľudí, že ich to núti pokračovať v podpore nehospodárnej krutosti a vykorisťovaniu hospodárskych zvierat.

PETER SINGER ANIMAL LIBERATION/OSLOBODENIE ZVIERAT

Odmietanie konzumácie mäsa sa objavuje v najrôznejších podobách v priebehu celej histórie ľudstva. Mnoho známych antropológov a vedcov v minulosti aj dnes sa domnieva, že človek sa pôvodne živil rastlinnou stravou. Mäsová strava je preto považovaná pre človeka za neprirodzenú, najmä s ohľadom na stavbu chrupu a štruktúru tráviaceho ústrojenstva. Mäsožravce majú veľmi krátky črevný systém, aby sa rýchlo zbavili hnilobných baktérií, ktoré sa nachádzajú v mäse, naproti tomu bylinožravce (vrátane človeka) majú veľmi dlhý črevný systém, aby kvasné baktérie, ktoré sú potrebné pre trávenie rastlinnej potravy, mali pre svoju činnosť dostatok času. Mäsožravce majú dlhé a špicaté zuby a tiež v mnohých prípadoch ostré pazúry, aby mohli zabiť a pridržať korisť, na rozdiel od nich bylinožravce majú tupé zuby a pazúry. Mäsožravce majú čeľuste, ktoré sa hýbu iba vertikálne, no bylinožravce majú čeľuste, ktoré sa pohybujú aj do strán, aby uľahčili prežúvanie. Mäsožravce sa nepotia, iba regulujú svoju telesnú teplotu vyplazením jazyka a rýchlym dýchaním. Bylinožravce majú potné otvory kvôli regulácii telesnej teploty a vyplavovaniu odpadových látok z tela. Sliny mäsožravcov neobsahujú ptyalín, mäsožravce preto nemôžu tráviť škroby, sliny bylinožravcov ptyalín obsahujú práve pre tento účel. Mäsožravce vylučujú desaťkrát viac kyseliny soľnej v porovnaní s bylinožravcami. Mäsožravce pijú vodu ako mačka, bylinožravce sajú tekutinu medzi zubami ako krava. Žiadny živý tvor nie je schopný sa udržať dlhší čas v dobrom stave, ak sa príliš odchýli od stravy určenej mu prírodou. Vegetariánstvo stálo pri kolíske ľudského pokolenia ako biologicky najprirodzenejšia výživa pre človeka. Už pred storočiami bolo známe, že cicavce – zvieratá žijú priemerne 6 – 7 krát dlhšie, ako trvá doba ich vývoja. Ak je teda doba ich vývoja napr. dva roky, žijú priemerne 12-14 rokov. Čím ťažší mozog v pomere k váhe tela, tým dlhšia je priemerná dĺžka života toho ktorého druhu. Človek má najväčší index cefalizácie a najdlhšiu dobu vývoja, z toho by sa dalo usudzovať, že by mal žiť 120-130 rokov a viac. Niektorí gerontológovia tvrdia, že naše najdôležitejšie ústroje – mozog a srdce – by nám mohli slúžiť 150 rokov a viac. Mäsové pokrmy vytvárajú hnilobné procesy v hrubom čreve, odkiaľ hniloba prechádza do krvi a trávi celý organizmus. Mäso zabitých zvierat obsahuje škodlivé produkty, ktoré za života boli vylučované obličkami, čo bolo prekazené smrťou zvieraťa. Je dôležité sa tiež zmieniť o tom, že zviera pred zabitím prechádza šokom a stresom, ktorý negatívne mení celú zostavu organických látok v jeho tele a smrť zabráni vylúčeniu týchto toxínov z tela. U zabitých zvierat sa prejavujú aj rôzne vlečúce sa choroby, ktorými trpeli následkom nenormálneho spôsobu života, nedostatkom pohybu a nadmernej stravy. Prejavujú sa u nich poruchy kĺbov, nervov, metabolizmu a obehu. Tieto zmeny nie sú zistiteľné mikroskopom. Eskimáci sa živia prevažne mäsom, rybami a zvieracím tukom. Starnú už pred svojim 40 rokom, 50 sa dožívajú iba máloktorí. Podobne zlý stav zdravia je aj u Kirgizov a Samojedov (Nencov) žijúcich na ďalekom východe podobným spôsobom.

Človek, ktorý si zvykol na jedenie mäsa, po jeho vyradení z jedálnička môže pocítiť oslabenie. Toto je však len prechodného rázu, rovnako ako prechodné oslabenie pociťuje človek, ktorý sa vzdá alkoholu alebo fajčenia.

Hlavnou filozofiou vegetariánstva však je vyhýbanie sa násiliu. Je to spôsob života, túžba žiť v mierumilovnej spoločnosti, uvedomenie si, že človek nechce spôsobovať bolesť iným. Ak by všetci ľudia žili vegetariánsky, ušetrilo by sa  takmer 60 miliárd zvieracích životov. K tomu ešte treba pripočítať životy rýb, ktoré sú rovnako vo veľkom meradle obetované ako potrava pre ľudí. Jedenie mäsa podnecuje ľudí k vojnám a k prelievaniu krvi. Mäso je pokrmom, ktorý povzbudzuje negatívne a agresívne inštinkty. Len medzi tými, ktorí jedia mäso, nájdete alkoholikov a silných fajčiarov. Medzi vegetariánmi takých niet, pretože majú súdnosť a silnú vôľu. Je to hlavne nezáujem ľudí a neochota jednotlivca urobiť niečo pre zmenu, ktorá sa ho priamo netýka.

Človek rozumom, inteligenciou, vyšším morálnym citom, mala by sa viac kontrolovať, mať iný vzťah k zvieratám, starať sa o ne. Naozajstný vegetarián je ten, ktorého k odloženiu mäsa vedú humánne myšlienky. Takmer každý pojedač mäsa môže povedať, že nezabíja. Áno, nerobí tak vlastnou rukou, vraždia za neho iní, ale s jeho zvolením a pre jeho potreby, a to ho nezbavuje zodpovednosti.

Pritom by stačilo málo – na celom svete zrušiť dotácie na živočíšnu výrobu, tým sa vytvorí efektívny chov hospodárskych zvierat, šetrný k životnému prostrediu.

Vegetariánstvo vedie k riešeniu potravinovej krízy vo svete. Pri zmene stravovacích návykov ľudstva na vegetariánsky spôsob stravovania, pozitívne prispejeme k zlepšeniu životného prostredia na celej planéte, k ekonomike jednotlivých štátov a k etickému a morálnemu obohateniu jednotlivých osôb.